Súčasťou programu, ktorý bude trvať od 10.00 do 16.00 hod. budú vystúpenia dedinských folklórnych skupín, ktoré nás zavedú do minulosti a pripomenú činnosti, ktoré na slovenskom vidieku v tomto jesennom období súviseli so zberom a spracovaním zemiakov i ostatných plodín, dozrievajúcich v tomto období - tlačenie kapusty, čistenie jabĺčok na sušenie, pečenie zemiakov na poli či pučenie fazule.

Okrem turčianskych zvykov v podaní FS z Podhradia sa predstaví aj FS Drotár z Dlhého Poľa pri Žiline s ukážkami charakterizujúcimi región Považia. Návštevníci ochutnajú rôzne zemiakové jedlá - placky, podplamenníky, zemiakové posúchy, zemiaky pečené v pahrebe, ako aj rôzne bylinkové čaje.

Okrem "koštovky" bude pripravená súťaž o zemiak najzaujímavejšieho tvaru a súťaž v jedení zemiakovej baby. V tvorivej dielni si deti môžu zhotoviť pečiatky zo zemiakov, makovicové postavičky, šípkové retiazky i voňavé vrecúška z byliniek.

Atmosféru celého dňa bude dotvárať ľudová hudba Maroša Kramára. O 13.30 hod. sa budú konať ev. a. v. služby Božie v kostole z Rudna.

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), v bežnej reči len zemiak, je viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovitých. Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica. Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Český botanik a buditeľ Jan Svatopluk Presl ich vo svojom Rostlinopise považuje za "najväčší úžitok, ktorý ľudstvo z objavenia Ameriky malo" - aj dnes môžeme potvrdiť, že nebol ďaleko od pravdy.
Na Slovensko sa zemiaky dostali, pravdepodobne okolo roku 1654 - prvýkrát sa o nich však zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - "švábka", s ktorým sa môžeme stretnúť ešte aj v súčasnosti ešte. V polovici 18. storočia sa začali zemiaky pokusne pestovať aj na Liptove.
K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Až nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín, medzi nimi aj zemiakov. Rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska, kde chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie "druhý chlieb". V rokoch 1842 - 1848 došlo k dočasnému útlmu ich produkcie. Dôvodom bola epidémia plesne zemiakovej, šíriaca sa celou Európou.
Prvým známym šľachtiteľom zemiakov na Slovensku bol rímskokatolícky kňaz Jozef Agnelli z Čár pri Senici. S touto činnosťou začal už v roku 1872 a podarilo sa mu vyšľachtiť tri nové odrody. V roku 1946 bola v Malom Slavkove pri Kežmarku založená prvá šľachtiteľská stanica, ktorá sa o dva roky neskôr presunula do Veľkej Lomnice. Výsledkom jej pôsobenia bolo spolu 17 vyšľachtených odrôd, z nich sa 9 dodnes pestuje.
Toľko encyklopédie a odborná literatúra.
Dnes, po len trochu viac ako 200 rokoch od prvých zmienok o jeho prítomnosti na našom území vnímame zemiak ako samozrejmú a nevyhnutnú zložku našej kulinárnej kultúry a pevný základ tradičnej slovenskej stravy. O jeho obľúbenosti a "vrastení" do nášho života svedčí množstvo regionálnych názvov tohto nášho už temer "rodinného priateľa" : zemáky, zemky, bandurky, krumple, grule, erteple, kartofle, švábka, kompere, krompele , trompaky, repa...
PhDr. Hana Zelinová

Informácie: Ďurdíková Jaroslava , tel. 043/4162986,. e - mail: durdikova@snm-em.sk
www.snm-em.sk, www.snm.sk

[Editace článku: Aleš Mokren] Přehled návštěvnosti